História letiska

História letiska Sliač - "Tri duby"

Obyvatelia Zvolenského regiónu vedeli čo-to o lietadlách už v období Rakúsko-Uhorska. Záujem o letectvo neutíchol ani po vzniku Československej republiky a letci sa neustále tešili veľkej pozornosti. Popri vojenskom letectve, ktoré si z roka na rok upevňovalo pozície, sa rozvíjalo aj dopravné a športové letectvo. Na letisku v blízkosti obce Veľká Lúka sa už v predmníchovskej republike konali letecké cvičenia, vyhliadkové lety, ba dokonca aj letecké dni. Práve v tomto období sa začalo na strednom Slovensku uvažovať o vybudovaní letiska s čo najvýhodnejšou polohou. Najideálnejšou sa stala plocha severne od Zvolena, pri majeri "Tri Duby".

Podľa historických záznamov pristáli vojenské lietadlá v priestoroch Tri Duby dňa 15. júla 1935. V máji 1936 sa na letisku Tri Duby vytvorila letecká škola.
Za začiatok leteckej tradície mesta a regiónu je možné považovať 1. máj 1936. Letecká posádka sa do priestoru letiska nasťahovala 1. septembra 1937. V roku 1938 sa na nábreží rieky Hron začala výstavba kasární pre letcov. Významnú úlohu v histórii tunajšieho letectva zohrala už spomínaná letecká - vtedy pilotná škola, ktorú riadil Československý aeroklub pre stredné Slovensko, so sídlom vo Zvolene. V apríli 1936 dostal z národnej leteckej zbierky 3 školské lietadlá, čo bolo podnetom na vybudovanie prvého vlastného hangáru. V týchto rokoch tu predvádzali svoje akrobatické zručnosti aj najlepší československí piloti týchto čias, major Ambruš a poľný pilot, poručík Trnka.

Politické a vojenské udalosti v období rokov 1938-1939 podstatne zasiahli do vývoja letectva. Ešte pred vypuknutím povstania sa v uzavretých hangároch opravovali vyradené stroje a pripravovali sa na bojové použitie. Od začiatku SNP tu pôsobila kombinovaná letka, ktorá uskutočnila až 350 letov, spolu 450 operačných hodín. Veliteľom letiska Tri Duby bol kpt. Belo Kubica a veliteľom kombinovanej letky npor. Mikuláš Šinglovič. Letisko bolo niekoľkokrát bombardované, z toho dvakrát s ťažkými dôsledkami.
Letisko na Sliači sa stalo pojmom najmä počas 2. svetovej vojny, a to aj vďaka vkladu letcov a letectva do povstaleckej histórie. Po oslobodení dňa 21. marca 1945 sa činnosť letiska obnovila a oficiálny názov letiska sa z pôvodného "Tri duby" zmenil na "Letisko SNP Sliač".
 
Po skončení 2. svetovej vojny pokračoval zápas o politickú orientáciu nového Československa, ktoré sa postupne dostalo do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. Letectvo prešlo na sovietsku výzbroj a len čiastočne sa zachoval vlastný letecký priemysel. Vo februári 1948 a po vzniku Varšavskej zmluvy, ktorej súčasťou s stalo aj Československo, sa celá filozofia obrany nášho územia zmenila. Bojová sila Československej armády sa sústredila predovšetkým do Čiech. Slovensko plnilo úlohy tyla, kde boli len školské a výcvikové útvary a zariadenia armády. Táto skutočnosť sa plne týkala aj letectva a protilietadlových útvarov.

V roku 1968 zabrala Letisko SNP Sliač so všetkými priľahlými priestormi Sovietska armáda, s výnimkou civilného sektora, ktorý zostal pod správou Československých aerolínií. Hneď v prvých dňoch okupácie ruch na letisku viacnásobne vzrástol. Činnosť ťažkých transportných lietadiel, prúdových stíhačiek a najmä ťažkých bojových vrtuľníkov, pre ktoré sa letisko Sliač stalo dlhodobým domovom, bola takmer nepretržitá. Situácia sa zmenila po viac ako 20 rokoch. V roku 1989, po tzv. nežnej revolúcii, museli sovietske vojská na základe medzinárodnej dohody v priebehu jedného roka opustiť aj letisko Sliač a jeho priestory.

Po odchode sovietskych vojsk sa letisko vrátilo vojenskému letectvu bývalej Československej federatívnej republiky. Nastali časy tvrdej práce, prípravy priestorov letiska, budov a objektov pre návrat slovenského letectva.

1. letecká základňa Sliač v súčasnosti zabezpečuje činnosť leteckého krídla, ktoré je zaradené do systému protivzdušnej obrany Slovenskej republiky. Letecké krídlo ďalej plní úlohy výcviku lietajúceho personálu, ostrahy vzdušného priestoru, ako aj zabezpečenia Leteckej pátracej a záchrannej služby, ktorá je určená nielen pre záchranné akcie vojenských ale aj civilných lietadiel prelietavajúcich nad územím Slovenskej republiky. Piloti sliačskej leteckej základne prezentovali svoju odbornú pripravenosť a schopnosti na mnohých medzinárodných cvičeniach a leteckých dňoch.
 
Podľa historických záznamov civilná časť letiska sa začala rozvíjať v roku 1947 a nepretržite pôsobí dodnes. Prešla rôznymi hospodárskymi formami. V novodobej histórií je dôležitý medzník, kedy sa letisko Sliač spolu s ostatnými verejnými slovenskými letiskami vyčlenilo z Československých aerolínií a tak k 1.1.1991 sa stalo súčasťou novovzniknutej príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk. V tom istom roku obdržalo aj štatút verejného medzinárodného letiska.
Situácia pretrvávala až do roku 2004. V zmysle zákona č. 136/2004 sa letisko Sliač pretransformovalo k 1.1.2005 na akciovú spoločnosť, ktorej 100% vlastníkom je Slovenská republika. Letisko v súčasnosti pôsobí pod názvom Letisko Sliač, a.s.
 

SÚČASNOSŤ: 

Rekonštrukcia letiska - Od 6. mája 2009 prebiehala na letisku rekonštrukcia a predĺženie vzletovej a pristávacej dráhy, ktorá zabraňovala akýmkoľvek príletom a odletom vojenských aj civilných lietadiel. Koncom mája 2010 boli rekonštrukčné a stavebné práce na vzletovej a pristávacej dráhe ukončené. Letisko bolo oficiálne odovzdané do používania Ozbrojeným silám SR 25.5.2010. Civilné lietadlá začali na letisku pristávať až 16.6. 2011.

Rekonštrukciu v nedávnom období podstúpila aj vybavovacia plocha pre lietadlá, postavené bolo tiež nové parkovisko. Taktiež boli obnovené a čiastočne rožšírené priestory terminálu pre cestujúcich. Uvedené investície  boli financované aj z fondov Európskej únie a NATO. Po dokončení rekonštrucie dráhy je naplánovaná stavba nového odletového terminálu za takmer 1 mil €. 

Prevádzka - Prevádzkovateľom letiska je spoločnosť Letisko Sliač, a. s. Do konca roku 2009 boli akcionármi letiska Ministerstvo obrany SR (67,053%), Banskobystrický samosprávny kraj (16,972%) a mesto Zvolen (15,975%). Kraj a obce mali problémy s nákladným financovaním letiska. S platnosťou od januára 2010 boli všetky akcie za symbolickú sumu spoločne predané štátu. Jedíným akcionárom je teraz Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Letisko Sliač sa tak zaradilo medzi zvyšné štátne letiská v Poprade, Žiline a Bratislave.

Vojenská základňa - Po takmer roku a pol sa po rekonštrukcii letiska Sliač z dočasnej dislokácie na letisku Malacky-Kuchyňa vrátilo Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač. Sťahovanie sa začalo preletom lietadiel L-39 z Kuchyne 15. júla 2010. Prvým pilotom, ktorý pristál na zrekonštruované letisko bol por. Mário Nedelka, najmladší pilot krídla, ako symbol svetlej budúcnosti. Riadenie letovej prevádzky, ktoré bolo pred rekonštrukciou rozdelené na civilnú a vojenskú časť bude po rekonštrukcii letiska a certifikácii vojenského personálu pre civilné riadenie v réžii Ozbrojených síl SR.

Aeroklub - Od roku 1956 na Sliači pôsobil Aeroklub Banská Bystrica. Jeho hangár bol v roku 2001 označený ako prebytočný majetok a odpredaný do rúk Ministerstva dopravy SR. Po 50 rokoch pôsobenia - v roku 2006 - tak boli členovia aeroklubu nútení presťahovať sa do nových priestorov v Očovej.

Zdroj: p. Matej Grochal (súhlas s uverejnením histórie Letiska Sliač)
reservation reservation reservation

Sliač

London

Antalya

New York

Prezentácia letiska Sliač

Airport Sliac

Návrat hore